Lámač sŕdc

5. mája 2015 17:30, Prečítané 1 430x, jatyon, Nezaradené

Strach!

Je to ten tichý vrah.

Zaháňa ma do kúta,

a ja môžem len dúfať,

že nájdem tú odvahu

z toho kúta vycúvať.

Trasú sa mi kolená, ruky,

to on sa len teší,

že mi spôsobuje muky.

Je to známy lámač sŕdc.

no je mi z neho na grc.

Už viac nenaletím,

nebudem sa rútiť tam,

kde to už dávno poznám.

Prepáč, prepáč,

to sú slová,

ktoré sú len hraná rola.

Si to ty, človek pochabý,

strach, ktorý ma núti cúvať.

Do neznáma…

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Prvý

26.04.2016

Vidím tvoju siluetu v diaľ. Pri západe slnka leskne sa tvoj odraz v šírom mori, tam, kde roním trpké slzy. Slzy presiaknuté zúfalstvom. Chutia slano, stekajú mi po lícach, po krku až do šíreho mora, kde sa stratia tak, ako sa stratilo všetko. Ja a ty. Zvuky, čo počujem ma upokojujú, ako tvoj hlas, tvoj bezstarostný a láskyplný hlas. Ale teraz je tu prázdno, opustený [...]

Lásky kvet

04.02.2016

Ako ten pocit zaniká. dvakrát tak do mňa preniká. Keď slnko vychádza, moja túžba prichádza s veľkou silou sa pokúšam, ale dych mi dochádza. Kvapky dažďa stekajú po dverách a tvoje bozky na perách. Jediný kvet nás spája, čo tú vôňu a túžbu nám dáva.

Apatia

31.01.2016

Slnko svieti, tráva opäť zelenie, kam my vlastne spejeme? Tento bilaterálny život sa nám smeje, ale ja stále neviem čo sa to deje. Ukradomky zakráda sa, spoza okien nabáda ma, laskotí mi celé telo, tvári sa až príliš smelo. Apatia zmocní sa ma, vždy keď som ja doma sama. Riadky píšem jedna radosť, ah, tá pochabá mladosť.

Najnovšie správy