Strach!
Je to ten tichý vrah.
Zaháňa ma do kúta,
a ja môžem len dúfať,
že nájdem tú odvahu
z toho kúta vycúvať.
Trasú sa mi kolená, ruky,
to on sa len teší,
že mi spôsobuje muky.
Je to známy lámač sŕdc.
no je mi z neho na grc.
Už viac nenaletím,
nebudem sa rútiť tam,
kde to už dávno poznám.
Prepáč, prepáč,
to sú slová,
ktoré sú len hraná rola.
Si to ty, človek pochabý,
strach, ktorý ma núti cúvať.
Do neznáma…