Moje oči začnú plakať,
vždy vtedy, keď ma necháš čakať.
Raz sú to tie teplé slová,
áno, naivná som už bola.
Poéziu píšem snáď,
kým srdce zmení sa na ľad.
Potia sa mi dlane,
trasie sa mi hlas,
ach, ten nezastaviteľný čas.
Nemáme čas na lásku,
nemáme čas zastaviť,
i keď chcem toho toľko spraviť.
Povedať Ti tie slová,
ktoré sa bojím vysloviť.
Som chorá zo seba,
z teba,
z „nás“.
Ja viem,
to ten rýchly čas.