Ja, ty, on

Toto je v keli. Tá moja WOW úžasná naivita. Som fakt taaaak mega !sprostá!? alebo fakt neviem čo. LIKE

Že: „Myslela si na mňa potom večer? Ja:“Ano“ … „Myslel si na mňa aj ty večer?“ On:“Už nie, ale dnes možno budem.“

Poteší, že? Takéto kreatúry by ani nemali mať povolenie existencie na tejto planéte. Fakt odveci. A ja som tiež odveci, možno aj doveci. To je FCK.

Preklínam HO, ale stále mi behá po rozume, stále sa mi klepú nohy i ruky. Je to možné? Hentaký oný a furt niečo (možno) cítim. Alebo si to len nahováram, že necítim. Ale nie. Naozaj necítim. Určite. Asi.

Vyznanie pseudolásky a hop šup tralala. Ako tým hop šup myslím, že hop šup niekam inam. You know what I mean. I hope so. A ja, že OK. Čože? To vážne?

Toto je akože taký článok-nečlánok v podstate. Sú tu moje hlboké myšlienky schované za nezmyselnými vetami, ktoré nedávajú súvis. Keď to čítam spätne, tak fakt nie. Takto to nepôjde. No zatiaľ musí…