Vidím tvoju siluetu v diaľ. Pri západe slnka leskne sa tvoj odraz v šírom mori, tam, kde roním trpké slzy. Slzy presiaknuté zúfalstvom. Chutia slano, stekajú mi po lícach, po krku až do šíreho mora, kde sa stratia tak, ako sa stratilo všetko. Ja a ty.
Zvuky, čo počujem ma upokojujú, ako tvoj hlas, tvoj bezstarostný a láskyplný hlas. Ale teraz je tu prázdno, opustený priestor bez pocitov, bez duše. Blúdiaca schránka hľadajúca hostiteľa.
Cítim ťa každou jednou bunkou na svojom tele. Tie dotyky, tie ruky blúdiace už len po schránke. Tvoj dych na mojom krku, ako spolu zaspávame. Nezostalo tu zo mňa nič. Roztrhané žlté šaty, zelené svetlo v diaľ a tvoja silueta. Ten uhrančivý pohľad upretý vpred. A prečo toto všetko? Pre slobodu. Nezabudnem, prvý.
Celá debata | RSS tejto debaty