Ja, ty, on

Surfujem po nete a všade nápisy. Jeden ma obzvlášť oslovil a donútil ma napísať tento kratučký článok.

Pozerám blogerov, blogerky a hocaké linky na handry, doplnky a ostatné veci šopoholičiek (ani ja nie som bez viny). A hľa, osloví ma obyčajné tričko za skoro 20€ s nápisom „The internet is broken so I´m outside today“ (Preklad: Internet je pokazený, tak dnes som vonku). Hmm 20€ za také obyčajné tričko s takým neobyčajným nápisom? No, to už by bolo na inú tému…

Internet vládne svetu, ale to je téma skoro taká stará ako hocičo veľmi staré. It doesn´t matter.

Späť k nápisom našim každodenným. Je na čase sa zamyslieť, čo by to bol svet bez internetu. Uff, no trištvrte populácie si to nevie predstaviť (patrím k nim aj ja?). Je to možné. Cítim sa zviazaná. Alebo ako ovečka. Všetci po sebe opakujeme, bojíme sa vyčleniť z radov. Je to smutné za každých okolností. Všetci sú zrazu múdri ako rádiá, no zároveň nevedia nič.

Prečo sa ja nevzdám PC, mobilu a internetu? Lebo som asi príliš slabá. Potrebujem udržiavať kontakt so svetom. Ako sme to robili, keď sme boli malí? Keď sme nemali žiadne tablety, iPady, iPody, iPhony ani mobily či notebooky alebo počítače? Táto elektronika nám ničí spomienky, také naozajstné.

Prezerám si fotky z detstva s melanchóliou. To boli ozajstné spomienky, také ktorými sa môžem chváliť a vykričať ich celému svetu, že som mala krásne detstvo.