Ja, ty, on

Budiž svetlo!

Konečne po 100 rokoch (preháňam, možno tak po troch dňoch) vidím denné svetlo, cítim vánok na koži i vo vlasoch. Konečne DÝCHAM! Kto môže byť dobrovoľne zavretý vnútri tak dlho? No predsa JA!

Celé dni ležím, váľam sa a vylihujem na mojom letisku. Komu by sa aj chcelo? Ledva prinútim svoje nohy spolupracovať. No keď už sa s ťažkosťou doteperím do kuchyne alebo na WC, tak si konečne môžem z plného hrdla zakričať: „Zvládla som to!“ Takto nejak vyzerali moje posledné 3 dni. Ja viem, som lemra lemravá.

Dnes ma kamošky konečne vytiahli von. Sadli sme si (opäť) a dala som si vynikajúci chai cheesecake s praženými orieškami a vanilkové chai latte. Mmm, maškrtka. Priberáš, PRIBERÁM, priberáme. No a? Kto je bez viny, nech hodí do mňa kameňom. Život je len jeden, tak prečo ho premrhať tým, že si budem niečo odopierať a zakazovať. Healthy life mi nič nehovorí. Ale každopádne bolo príjemné opäť cítiť, že žijem. A viem chodiť!