Moje oči začnú plakať, vždy vtedy, keď ma necháš čakať. Raz sú to tie teplé slová, áno, naivná som už bola. Poéziu píšem snáď, kým srdce zmení sa na ľad. Potia sa mi dlane, trasie sa mi hlas, ach, ten nezastaviteľný čas. Nemáme čas na lásku, nemáme čas zastaviť, i keď chcem toho toľko spraviť. Povedať Ti tie slová, ktoré sa bojím vysloviť. Som chorá zo […]

V ten deň, keď sa nám pohľady stretli, a moje ponuré myšlienky klesli, tam dolu, do neznáma, do zabudnutia. Zrazu ten hrejivý pocit vyvolal vo mne dávno skrytý cit, že nemusím už ďalej bočiť preč. Lámač sŕdc a ľadová kráľovná? Srdce nám ten cit spojil v jedno, chcem naveky takto žiť, a cítiť, že už mi nebude biedno. Šťastie je tá láska, láska je to šťastie, […]

Strach! Je to ten tichý vrah. Zaháňa ma do kúta, a ja môžem len dúfať, že nájdem tú odvahu z toho kúta vycúvať. Trasú sa mi kolená, ruky, to on sa len teší, že mi spôsobuje muky. Je to známy lámač sŕdc. no je mi z neho na grc. Už viac nenaletím, nebudem sa rútiť tam, kde to už dávno poznám. Prepáč, prepáč, to sú slová, ktoré sú len hraná rola. Si to ty, […]

Starnutie. Teraz nemyslím, že vrásky a ovísajúca koža na rukách a hocikde inde, ale starosti a povinnosti. Vždy som si myslela, že jeeej ja chcem byť už veľká a dospelá, kde mi nikto nebude rozkazovať a kázať čo mám a čo nemám robiť. No velké h… (slíže) s makom pod padákom. A však ja viem, som mladá 19-tka, tak čo sa tu mám čo sťažovať a vylievať si […]

Chýbajú mi tvoje dotyky nežné, to, že sa bozkávame je už medzi nami bežné. Tak toto sa ti podarilo, úsmev na tvári mi to vyčarilo. Učíš sa rýchlo, len aby to po čase nestíchlo. Pokúsila som sa len o malý rým, no do života mi už nič nehrá prím. Skús sa tešiť aj z malých vecí, nepočúvaj nikoho prázdne keci. Ľahko sa ti to možno […]

Dnes som zistila, že neznášam ľudí. Ja, doteraz mierumilovný človek, stále usmievavý. Posledný týždeň mi tak otvoril oči. Celý život som mala len ružové okuliare a moje doterajšie malichernostné problémiky, to boli len prkotiny. Zistila som aj to, že milujem školu. Zlatá dobrá škola. Dám Vám dobrú radu: „Deti učte sa. vzdelávajte sa, je to dôležité!„. […]

Budiž svetlo! Konečne po 100 rokoch (preháňam, možno tak po troch dňoch) vidím denné svetlo, cítim vánok na koži i vo vlasoch. Konečne DÝCHAM! Kto môže byť dobrovoľne zavretý vnútri tak dlho? No predsa JA! Celé dni ležím, váľam sa a vylihujem na mojom letisku. Komu by sa aj chcelo? Ledva prinútim svoje nohy spolupracovať. No keď už sa s ťažkosťou doteperím do […]

Ten pocit, keď prejdeš dlaňou, bruškami prstov po tom jemnom povrchu. Privoniaš k nej. Či už vonia novotou alebo zatuchlinou, milujem to. Vidím tú hŕbu napísaných slov na papieroch v tvrdých väzbách a hneď som v inej dimenzii. Videla som to v nejakom filme (názov si nepamätám). Muž len otvoril knihu, prelistoval ju očami za cca 10 sekúnd a vedel obsah. Akoby ju už […]

Sedím, nohy vyložené. Pozerám cez okno na oranžovo-červené zore (ožiarenie oblohy pred zvečerievaním). Pred sebou húf kníh, všakovakých papierov, poznámok, ktoré sú vyfarbené, poznačené a podčiarknuté, začiarknuté od vrchu až po spodok. Chce sa mi učiť? Nieee!!! V hlave mám snáď tornádo iných myšlienok. Už aj škvrnka na bielej stene od komára (zabitý v […]

Sú to slová bolestivé a pichľavé čo počúvam každý deň. Zapichávajú sa mi do celého tela a hrot je napustený jedom. Bolí to, no ja vytrvávam. Len dokedy… Počúvať ich od najbližších je to najhoršie (i keď už tá osoba nie je mne najbližšia, vzďaľuje sa). Som rozorvaná. Zvnútra. Potrhaná, roztrhaná na kúsky. Navonok som kopa šťasteny. Úsmev, jamky v […]